2.1.    KATEG�RIA U� - UP�TAN� �KOLN� AKROBATICK� MODELY

2.1.1.    Vekov� kateg�rie

Kateg�ria je ur�en� pre v�etky vekov� kateg�rie

2.1.2.    Defin�cia a charakteristika modelu U�

Model kategorie U� je �ubovo�n� up�tan� model lietadla poh��an� piestov�m spa�ovac�m motorem, alebo elektromotorom.
Maxim�lne rozp�tie    1350 mm
Maxim�lny zdvihov� objem    4,6 cm3
Maxim�lne nap�tie neza�a�en�ho zdroja    42 V
Tlmi� hluku je povinn� pri motore so zdvihov�m objemom nad 2,5 cm3.
Model mus� by� vybaven� pevn�m podvozkom umo��uj�cim bezpe�n� vzlet a prist�tie.
Model mus� by� vhodne nezmazate�ne ozna�en� sportovou licenciou.

2.1.3.    Riadace lank� (struny)

D�ka od rukov�te po stred modelu mus� by� viac ako 13 m a menej ako 20 m.
Sk��ka pevnosti riadiaceho mechanizmu, rukov�te a laniek sa vykon�va najmenej jedenkr�t po�as s��a�e, �ahom 50 N (5 kp).

2.1.4.    Bezpe�nostn� pravidl�

Usporiadate� mus� zrete�ne ozna�i� stredov� kruh priemeru 3 m pre pilota. �alej mus� vhodn�m sp�sobom zabezpe�i�, aby sa po�as letu modelu nedostala in� osoba bli��ie, ne� 22 m od stredu kruhu.
Pilot modelu je povinn� si pred od�tartovan�m modelu nasadi� bezpe�nostn� p�sik, sp�jaj�ci riadiacu rukov� so z�p�st�m. Pri poru�en� tohto pravidla je let anulovan�.
K�m model nepristal a nezastavil sa motor, nesmie s��a�iaci opusti� stredov� kruh a uvolni� si bezpe�nostn� remienok rukov�te. Pri poru�en� tohto pravidla bude s��a�iaci upozornen� �tart�rom a pri pr�padnom �al�om poru�en� bude diskvalifikovan�. Poistn� remienok si mus� zabezpe�i� s��a�iaci.

2.1.5.    Bodovanie

Let modelu hodnotia dvaja, na sebe nez�visl� bodova�i. Jednotliv� prvky s� hodnoten� 0 a� 10 bodmi, pri�om sa ude�uj� len cel� body. Hodnotenie oboch bodova�ov sa s��ta.
Sp�sob bodovania:

V�borne	Dobre	Chybne	Vynechan� prvok
10	8-7	4-3	1-0 bodov

Niektor� obraty maj� nadhodnotenie, ktor� sa pride�uje, ke� je obrat hodnoten� aspo� jedn�m bodova�om „dobre“ (4 body a viac). Nadhodnotenie sa zapo��ta raz (1�) k s��tu bodov od oboch bodova�ov.

2.1.6.    Defin�cia pokusu, po�et pokusov

Za pokus sa pova�uje, pokia� model nedokon�il 1 �pln� okruh po vypusten� pomocn�kom. V danom pracovnom �ase m��e s��a�iaci vykona� �ubovo�n� po�et pokusov.

2.1.7.    Defin�cia platn�ho letu

Let je platn�, ke� model ukon�il jeden okruh od miesta vypustenia modelu.

2.1.8.    Po�et letov

Ka�d� s��a�iaci m� pr�vo na 3 platn� lety vo vylosovanom porad�.

2.1.9.    Po�et pomocn�kov

Ka�d� s��a�iaci smie ma� najviac dvoch pomocn�kov.

2.1.10.    Pracovn� a pr�pravn� �as

S��a�iacemu mus� by� ozn�men� zah�jenie pr�pravn�ho �asu, najmenej 5 min�t pred v�zvou na �tart. Meranie pracovn�ho �asu je zah�jen� v momente, ke� s��a�iaci, alebo pomocn�k, za�ne �tartova� motor, najviac v�ak 2 min�ty po vstupe do letov�ho kruhu. Pracovn� �as je 6 min�t a po jeho uplynut� sa nepride�uj� �iadne body.
 

2.2.    LETOV� PROGRAM

Letov� program sa sklad� z povinn�ch a v�berov�ch obratov v ur�enom porad�. V�berov� obraty vypln� s��a�iaci do bodovac�ch h�rkov pred �tartom. Ka�d� letov� obrat okrem vzletu a prist�tia, mus� s��a�iaci ohl�si� zodvihnut�m ruky, jeden okruh vopred. Medzi jednotliv�mi obratmi mus� model preletie� najmenej 2 okruhy.

2.2.1. Vzlet

Model mus� plynule rolova� po zemi najmenej �tvrtinu kruhu, po hladkom vzlete plynule st�pa� a� po dosiahnutie letovej hladiny 1,8 +/- 0,3 m (�alej „norm�lna letov� hladina“). Obrat sa kon�� preleten�m modelu nad miestom, kde za�al let.
Chyby:    model sa po vzlete dotkne zeme, nest�pa plynule, neprejde do vodorovn�ho letu v norm�lnej letovej hladine, vis� na vrtuli, st�pa pr�li� r�chle, alebo pomaly, at�.

2.2.2.    Vodorovn� let (3 okruhy)

Let� sa vo v��ke ramien pilota.
Chyby:    V��ka letu kol��e.

2.2.3.    V��kov� let (3 okruhy)

V priebehu troch, po sebe nasleduj�cich okruhov, musia lank� zviera� so zemou uhol najmenej 45�. Stred kruhu, ktor� model opisuje, je priamo nad hlavou s��a�iaceho. Navy��ie zn�mky sa udelia, ke� uhol laniek neklesne pod 45�, neprekro�� 60� a letov� hladina je stabiln� (model nekol��e). Ni��ie zn�mky sa udelia za let pod �rov�ou 45�, ale aj ke� sa men� letov� hladina. Ak sa kedyko�vek po�as troch okruhov dostane model pod �rove� 30�, obrat sa hodnot� 0 bodmi.

2.2.4.    2.3.1. a� 2.3.10. V�berov� obraty

S��a�iaci si m��e pre ka�d� let samostatne zvoli� �tyri v�berov� obraty. Povolen� obraty s� uveden� v katal�gu v�berov�ch obratov.

2.2.5.    Prist�tie

Model sa po zastaven� motoru a po preleten� norm�lnej letovej hladiny pribli�uje plynule k zemi a prist�va bez odskakovania, roluje a� do zastavenia. Hav�ria, alebo prist�tie na predn� �as� trupu s� hodnoten� 0 bodmi, ale ke� model pristani dobre a prevr�ti sa a� na konci dojazdu, zn��i sa hodnotenie, ktor� by bolo pridelen�, o 20%.

2.2.6.    Celkov� dojem

Hodnot� sa letov� poloha a chovanie modelu ako v obratoch, tak medzi obratmi, istota prevedenia, �rove� vystupovania pilota a dodr�iavanie �asov�ch limitov.

2.3.    ZOZNAM V�BEROV�CH OBRATOV

2.3.1.    Vlnovky (3 okruhy)

Model prelet� ka�d� okruh s najmenej dvomi vlnami. Po�as v�n st�pa a kles� pod rovnak�m uhlom. Spodn� letov� hladina je vo v��ke ramien pilota, v hornej zvieraj� lank� uhol 60�.
Chyby:    nenodr�iavanie letov�ch hlad�n, r�zne tvary v�n, mal� po�et v�n. Pokia� model opakovanie nedosahuje v hornej hladine aspo� 30�, hodnot� sa 0 bodmi.

2.3.2.    N�zky let (3 okruhy)

Let� sa vo v��ke najviac 1 m.
Chyby:    V��ka letu kol��e. Pokia� sa model behem obratu dotkne zeme, alebo vyl�tne nad 1 m, hodnot� sa obrat 0 bodmi.

2.3.3.    Svie�ka

Model prejde zvisl�m st�pan�m z norm�lnej letovej hladniny do letovej hladiny s uhlom laniek 45� a� 60� a v tejto hladine vykon� aspo� jeden okruh. Najvy��ie hodnotenie bude udelen� za vykonanie obratu v hladine 60�.
Chyby:    st�panie nie je v�razn�, model sa neudr�� v hornej letovej hladine.

2.3.4.    Let na chrbte (3 okruhy)

Model mus� preletie� tri plynul�, stabiln� okruhy na chrbte, v norm�lnej letovej hladine. Sp�sob prechodu do letu na chrbte je �ubovo�n� a nehodnot� sa.
Chyby:    nie je dodr�an� letov� hladina, alebo model kol��e.

2.3.5.    S�vraty – skupina obratov

e1)    S�vratov� obl�k
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny, prechodom do strm�ho st�pania na jednej strane letov�ho kruhu. Pokra�uje plynul�m prechotom do vodorovnej poz�cie v letovej hladine 60� a do strm�ho klesania. Kon�� vybran�m na druhej strane letov�ho kruhu.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke. Obrat nie je ukon�en� na mieste proti�ahlom vo�i zah�jeniu obratu. Model po zah�jen� „vypl�ve“. Ak nedosiahne model �rove� aspo� 45�, hodnot� sa 0 bodmi.
e2)    S�vrat
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny, prechodom do kolm�ho st�pania na jednej strane letov�ho kruhu, pokra�uje priamym letom nad hlavou pilota a prejde do kolm�ho klesania. Obrat kon�� vybran�m do norm�lnej letovej hladiny na opa�nej strane letov�ho kruhu, ako za�al.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, st�panie a klesanie nie je kolm�. Ak model nedosiahne po�as s�vratu hladinu aspo� 75�, obrat sa hodnot� 0 bodmi.
e3)    Opakovan� s�vrat
Obrat sa skl�d� zo dvoch s�vratov, spojen�ch vodorovn�m letom v norm�lnej letovej hladine, v d�ke pribli�ne 1/2 okruhu, aby boli oba s�vraty vykonan� po rovnakej dr�he.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, st�panie alebo klesanie nie je kolm�, miesto za�iatku kolm�ho st�pania nie je toto�n� s prv�m s�vratom. Ak model nedosiahne po�as prv�ho, alebo druh�ho s�vratu hladinu aspo� 75�, je obrat hodnoten� 0 bodmi.
e4)    Dvojit� s�vrat
Obrat sa sklad� zo dvoch s�vratov spojen�ch letom na chrbte v norm�lnej letovej hladine, v d�ke pribli�ne 1/2 okruhu, aby boli oba s�vraty vykonan� po rovnakej dr�he.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, st�panie alebo klesanie nie je kolm�, miesto za�iatku kolm�ho st�pania nie je toto�n� s prv�m s�vratom. Ak model nedosiahne po�as prv�ho, alebo druh�ho s�vratu hladinu aspo� 75�, je obrat hodnoten� 0 bodmi.

2.3.6.    Norm�lne premety – skupina obratov

f1)    Premet
Obrat za��na z vodorovn�ho letu v norm�lnej letovej hladine. Let� po kruhovej dr�he hore, v hornej �adti premetu zvieraj� lank� uhol vo�i zemi najviac 60� a model je v poz�cii na chrbte. �alej pokra�uje po kruhovej dr�he smerom dole. Obrat je ukon�en� v norm�lnom vodorovnom lete v mieste, kde za�al.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� na rovnakom mieste a v predp�sanej v��ke. V hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.
f2)    Premety 2�
Model vykon� na seba plynule nadv�zuj�ce premety, ktor� maj� by� vykonan� po zhodnej kruhovej dr�he.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� na rovnakom mieste a v predp�sanej v��ke. V hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.

2.3.7.    Obr�ten� premety – skupina obratov

g1)    Obr�ten� premet
Obrat za��na z vodorovn�ho letu na chrbte, v norm�lnej letovej hladine. Let� po kruhovej dr�he hore, v hornej �asti premetu zvieraj� lank� uhol vo�i zemi najviac 60� a model je v norm�lnej letovej poz�cii, z ktorej pokra�uje smerom dole. Obrat je ukon�en� v mieste, kde za�al. Povolen� je varianta, ke� obrat za�ne a kon�� v norm�lnom vodorovnom lete, v hornej �asti premetu s uhlom laniek vo�i zemi najviac 60�.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, v hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.
g2)    Obr�ten� premety 2�
Model vykon� na sebe plynule nadv�zuj�ce obr�ten� premety, ktor� maj� by� vykonan� po zhodnej kruhovej dr�he.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� na rovnakom mieste a v predp�sanej v��ke. V hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.

2.3.8.    Vodorovn� osmi�ky – skupina obratov

h1)    Vodorovn� osmi�ka zjednodu�en�
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny. Model najprv vykon� 3/4 norm�lneho premetu, nasleduje jeden obr�ten� premet a 1/4 norm�lneho premetu, s vybrat�m do vodorovn�ho letu. Ve�kos� obratu je tak�, aby v jeho hornej �asti zvierali lank� uhol vo�i zemi najviac 60�.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, v hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je v jednotliv�ch premetoch kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ve�kos� premetu nie je rovnak�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.
h2)    Vodorovn� osmi�ka
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny. Model najsk�r 1¼ a je ukon�en� 1½ norm�lneho premetu a vyklesan�m do vodorovn�ho letu. Ve�kos� premetu v hornej �asti je tak�, aby zvierali lank� uhol vo�i zemi najviac 60�.
Prv� 1/4 norm�lneho a posledn� polovica obr�ten�ho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, v hornej �asti je prekro�en� uhol laniek 60�, dr�ha modelu nie je v jednotliv�ch premetoch kruhov�, alebo je ne�merne mal�. Ve�kos� premetu nie je rovnak�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.

2.3.9.    Zvisl� osmi�ky – skupina obratov

i1)    Zvisl� osmi�ka zjednodu�en�
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny, vykon� 1/2 norm�lneho premetu, nasleduhe cel� obr�ten� premet a 1/2 norm�lneho premetu s vybrat�m do vodorovn�ho letu. Ve�kos� premetu je rovnak� a lank� vo vrchole obratu zvieraj� uhol vo�i zemi maxim�lne 90�.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, dr�ha modelu nie je v jednotliv�ch premetoch kruhov� alebo je ne�merne mal�, ve�kos� premetov nie je rovnak�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.
i2)    Zvisl� osmi�ka
Obrat za��na z norm�lnej letovej hladiny, vykon� 1½ norm�lneho premetu, nasleduhe cel� obr�ten� premet a 1/2 norm�lneho premetu s vybrat�m do vodorovn�ho letu. Ve�kos� premetu je rovnak� a lank� vo vrchole obratu zvieraj� uhol vo�i zemi maxim�lne 90�. Prv� polovica norm�lneho premetu a posledn� polovica norm�lneho premetu sa nehodnotia.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, dr�ha modelu nie je v jednotliv�ch premetoch kruhov� alebo je ne�merne mal�, ve�kos� premetov nie je rovnak�. Ak model prelet� v hornej �asti obratu nad, alebo za hlavou pilota, obrat sa hodnot� 0 bodmi.

2.3.10.    �tvorl�stok

Obrat sa vykon�va po dr�he zostavenej zo �tyroch premetov rovnekej ve�kosti, umiestnen�ch vo�i sebe tak, aby sa navz�jom dot�kali a vztv�rali pomyseln� �tvorl�stok.
Za��na vodorovn�m letom v hladine pribli�ne 40�. Model vykon� norm�lny premet, pokra�uje vodorovn�m letom v d�ke zodpovedaj�cej pribli�ne priemeru premetu, vykon� 3/4 obr�ten�ho premetu ukon�en�ho v poz�cii na chrbte v letovej hladine asi 40� a pokra�uje st�pav�m letom pribli�ne v d�ke jedn�ho premetu v kolmom st�pan� a pokra�uje 3/4 norm�lneho premetu do miesta, kde za�al norm�lny premet a vykon� 3/4 obr�ten�ho premetu. Obrat ukon�� zvisl�m st�pan�m, preletom nad hlavou pilota a vyrovnan�m do vodorovn�ho letu v norm�lnej letovej hladine.
Chyby:    Obrat nie je zah�jen� a ukon�en� v predp�sanej v��ke, dr�ha modelu nie je v jednotliv�ch premetoch kruhov� alebo je ne�merne mal�, ve�kos� premetu nie je rovnak� a jednotliv� premety sa prekr�vaj� alebo sa nedot�kaj�.

2.4.    CELKOV� HODHOTENIE

Poradie sa ur�uje s��tom dvoch lep��ch letov. V pr�pade rovnosti bodov, rozhoduje v�sledok tretieho letu.