3.1.
Kategria UTR (F2F) – tmov modely s plochm trupom, pohan
samozpalnm motorom
3.1.1. Defincia preteku tmovch modelov s plochm tupom
-
Sa tmovch modelov s plochm tupom (alej len F2F), je saou, pri
ktorej s kvalifikan lety nasledovan finlovm pretekom, v ktorom
sasne letia tri modely v kadom preteku. Modely letia v rovnakom
kruhu, do ktorho vstupuj tmy zloen s jednho pilota a jednho
mechanika. Vo zvltnych prpadoch, sa me pretek uskutoni iba s
dvoma tmami.
-
iaden
len tmu nesmie by lenom inho tmu. Iba jeden z lenov tmu smie by
takzvanm pecialistom. Modelr seniorskej vekovej kategrie sa povauje
za pecialistu ak, sa umiestnil do:
-
tridsiateho prvho miesta na Majstrovstvch Sveta pre uptan modely
v kategrii F2C (tmov modely)
-
alebo, do
dvadsiateho prvho miesta na jednotlivej sai Svetovho Pohra F2C
-
alebo na
jednom z prvch piatich miest celkovho hodnotenia sai Svetovho Pohra
F2C
-
Saiaci juniorskej vekovej kategrie sa za pecialistu nepovauje, ani
ak sa umiestnil (-a) poda niektorho z vyie spomenutch kritri.
-
Pretek
sa uskuton na poet odlietanch okruhov zodpovedajcich definovan
vzdialenos a mus obsahova medzipristtia na doplnenie paliva.
Dosiahnut as potrebn na preletenie danej vzdialenosti je meran
a zapisovan medzi signlom tartu a pristtm.
-
Kvalifikan pretek sa uskutouje na poet 100 okruhov, o zodpoved
vzdialenosti 10 kilometrov. Finlov pretek prebieha 200 okruhov, o
zodpoved 20 kilometrom. Dve medzipristtia (na doplnenie paliva) s
povinn poas kvalifikanch letov a p medzipristt poas finlovho
letu.
-
Poas
preteku zostva pilot v strede letovho kruhu a jeho jedinou povinnosou
je riadenie modelu. Mechanici s umiestnen na vonkajej strane kruhu,
ako je uveden v bode
3.1.2.
lohou mechanikov je tartovanie a nastavovanie motora a dopanie
paliva poas medzipristt a vo veobecnosti, vetky ostatn potrebn
innosti, ktor umouj modelu zastni sa preteku. Motor mus by
tartovan dermi ryky do vrtule.
-
Poas
preteku mus ma mechanik na hlave ochrann prilbu, upevnen
bezpenostnm remienkom a prilba mus by dostatone pevn, aby vydrala
nraz letiaceho tmovho modelu.
3.1.2. Zvodisko
Zvodisko pre
sa modelov F2F mus pozostva, zo dvoch sstrednch kruhov, vrazne
vyznaench na zemi:
-
Kruh pouvan mechanikmi: polomer 19,60 m. Tento je nazvan
letov kruh a je rozdelen na es rovnakch sektorov po 60o (stupov).
V kadom sektore je priestor na tartovanie a dopanie paliva, v dke
jednho metra. Mus by vyznaen na vonkajej strane kruhu a je
oznaovan ako tartovisko.
-
Kruh pre pilotov: polomer 3 metre. Je nazvan ako stredov kruh.
Stred tohto kruhu mus by vyznaen bielou farbou, ako kruhov bod,
s priemerom 30 cm.
3.1.3. Defincia modelu UTR (F2F)
Model lietadla,
pohan piestovm motorom, u ktorho vznik vztlak psobenm
aerodynamickch sl na nosn plochy. Nosn plochy, s s vnimkou kormidiel
poas letu nepohybliv.
-
Maximlny zdvihov objem motora: 2,5 cm3.
-
Minimlna nosn plocha (St): 12 dm2.
-
Celkov maximlna hmotnos:
700 g.
-
Ploch trup: minimlna vka: 100 mm; maximlna rka: 20 mm.
-
Motor mus by samozpaln (diesel), s atmosfrickm satm. Vrtua
mus by bene dostupn, plastov, prpadne plastovo – kompozitn.
Lamintov vrtule (uhlk, sklo), rovnako ako aj kovov, nie s dovolen.
-
Minimlny povolen priemer pristvacieho kolieska: 25 mm.
Pouvanie kovovch koliesok je zakzan.
-
Maximlne povolen mnostvo paliva: 15 cm3. Povolen je iba jedna
ndr, ktor obsahuje palivo a olej na mazanie motora.
-
Modely musia lieta proti smeru pohybu hodinovch ruiiek.
-
Podvozok modelu mus umoova normlny tart a pristtie.
-
Model mus zodpoveda svojim stavom bodu
3.1.4 a – l, poas celej
doby preteku, inak bude tm diskvalifikovan.
-
Palivov ndr, palivov trubiky a pripojen plniace ventily
a zariadenia na zhasnutie motora, musia by prstupn a spsobil na
zmeranie celkovho objemu, ako kompletn celok. Ak organiztor zist, e
palivov systm nie je prstupn k premeraniu, bude tm zo sae
diskvalifikovan.
-
Je odporuen
model vybavi
innm vypnanm motora, aby pilot mohol motor zastavi pred plnm
vyerpanm paliva.
-
Pravidlo B.3.1. asti 4B kdu FAI, sa pre kategriu F2F neaplikuje.
3.1.5. Kontrola – technick overenie
-
Dka laniek: polomer letovej drhy je 15,92 m. Tto dka je
meran od osi riadiacej rukovte, po os motora.
-
Riadiaci mechanizmus: mus by pouit systm dvoch oceovch
riadiacich laniek. Najmen priemer kadho lanka (struny) mus by 0,30
mm, s povolenou mnusovou toleranciou 0,011 mm. Ak s pouit stan
lank, musia by zloen minimlne z troch prameov (samostatnch drtov),
s najmenm povolenm priemerom 0,34 mm, bez mnusovej tolerancie. Meranie
sa mus realizova mikrometrickm meracm prstrojom (mikrometer),
s priemerom meracch eust najmenej 5 mm, najviac 8 mm. Pred kadm
pretekom (kolom), mus by vykonan zaov skka riadiacich laniek
a modelu silou, ktor sa rovn 30 nsobku hmotnosti modelu, maximlne vak
do 140 N. Riadiaca rukov mus by postaven tak, aby vzdialenos medzi
jej osou a bodom zavesenia laniek, nebola via ako 40 mm. iadne
doplnkov spjanie, i stanie obidvoch riadiacich laniek navzjom nie je
povolen medzi bodom vstupu laniek z modelu a bodu vzdialenmu 300 mm od
rukovte. Pouitie pohyblivch zdruovaov laniek od miesta vstupu na
krdle a rukovou
vo vzdialenosti 2 cm
maximlne 2 cm
je povolen.
-
Palivov systm: objem palivovho systmu mus by skontrolovan
meracm zariadenm, vizulnou kontrolou od vstupu ndre a palivovch
trubiek. Kontrola bude vykonan pred saou a overen po ukonen finle
(systm bude naplnen palivom a oderpan palivo zmeran odmerkou, alebo
injeknou striekakou).
3.1.6. Organizcia preteku
-
Tri kompletn tmy (vo zvltnom prpade dva) poletia v kadom
preteku sasne, poda vylosovanho poradia. Kvalifikan lety s menej ako
tromi tmami, bud zaraden na koniec vylosovanho poradia, aby do
kvalifikcie boli pripusten prednostne preteky troch tmov v jednom
pokuse.
-
Losovanie je zabezpeen tak, aby sa umonila as iba jednho
tmu danej nrodnosti v jednom kvalifikanom preteku.
-
Ak nie je mon zabezpei opakovan pokus pre tm, zbor rozhodcov
si vyiada dobrovonkov na doplnenie potu tmov na opakovan pokus.
Rozhodcovia F2F potom spomedzi dobrovonkov rozhodne losovanm na
doplnenie tmov pre opakovan pokus. Ak sa neprihlsia iadni
dobrovonci, tm me opakova pokus samostatne.
-
Tmy dostan monos preskania svojich motory pred vstupom do
kruhu pod dohadom organiztora, tak aby neruili tartovaciu procedru
preteku. Mechanici sa nesm pohybova s natartovanm modelom (prechdza
sa).
-
tartovisko (3.1.2.
a) je obsaden jednm zo zastnench tmov.
Prv obsadzuje ubovon tartovisko ten tm, ktor bol vylosovan ako
prv pre dan pretek. alie tmy si vyberaj von tartovisk poda
poradia v losovan. Vybran tartovisk s oznaovan ako obsaden, a do
ukonenia celho preteku. Vber tartoviska pre finlov let sa uruje
poda vsledku v kvalifikanom preteku. Prv je tm s najrchlejm asom,
druh je tm s druhm najrchlejm asom, tret ..., at. V prpade zhody
druhch najrchlejch asov v kvalifikcii, bude rozhodova vber poradia
do finle.
-
Po vstupe do letovho kruhu, plat zkaz tartovania motorov,
pokia nebude vydan pokyn tartrom (Circle Marshall) na zahrievanie
motorov, prpadne ak to Circle Marshall povol mimo stanovenho asu.
3.1.7. Pretek od tartu ukonenie
-
Kad tm m pridelench dvoch asomeraov. Ich stanovite je na
vonkajej strane letovho kruhu, v blzkosti tartoviska modelu, ktor
maj sledova. S uren na meranie asu a potanie preletench okruhov
pridelenho tmu.
-
Prv signl tartra oznamuje mechanikom zaiatok zahrievania
motorov po dobu 90 seknd. Druh signl, vizulny a akustick, oznamuje
koniec asu na zahrievanie motorov a nariauje mechanikom zastavenie
motora.
-
Nasledujcich 30 seknd je urench na zveren prpravu
(doplnenie ndr) a poslednch 5 seknd Circle Marshall sptne
odpotava.
-
tartovac signl dva tartr vizulne (mvnutm zstavy)
a akusticky. Posledn 3 sekundy musia mechanici st vzpriamene pri
svojich modeloch a piloti musia by v podrepe na hranici stredovho kruhu,
s
jednou rukou na zemi a
rukovou tesne pri zemi
tak, ako to zadefinuj rozhodcovia. tartovac signl mus by vrazn a krtky,
tak aby umonil presne meranie asu (stlaenie stopiek).
-
Model mus letie v normlnej vke od dvoch do troch metrov,
s vnimkou predlietavania, vzletu a pristtia
-
Pilot mus dra ruku
s rukovou v polohe kolmej k osi tela a v osi spjajcej jeho plecia,
alej mus by poloha ruky v strede hrudnka a ela, s vnimkou
predlietavania, vzletu a pristtia, kedy je povolen vnimka na tri
okruhy.
-
Predlietavanie mus by vykonvan jedine nadlietnutm. V iadnom
prpade nie je dovolen prekroi vku 6 metrov. Pilot predlietavanho
modelu nesmie za iadnu cenu brni predlietavniu akmkovek manvrom
a mus urobi predlietavajcemu pilotovi miesto po ukonen
predlietavania.
-
Model smie letie najviac dva okruhy bez beiaceho motora.
-
Pristva sa vo vntri letovho kruhu a pristvajci model m
prednos pred tartujcim.
-
Model sa smie dotkn zeme len so zastavenm motorom, predtm, ne
ho mechanik chyt.
-
Po chyten modelu, sa mus mechanik vrti na tartovisko, alebo na
najbliie tartovisko za miestom chytenia. tartovisko sa povauje za
obsaden, ak na om stoj mechanik, aj ke je jeho model vo vzduchu.
-
Po chyten modelu mechanikom a iba vtedy, je pilotovi dovolen
vystpi jednou nohou von zo stredovho kruhu.
-
Poas dopania
paliva, tartovania motora a pri vypan modelu, mus mechanik dra
model v kontakte so zemou aspo v jednom bode dotyku, stredovou osou mimo
letov kruh. Poas tejto doby, mus by pilot v podrepe v stredovom kruhu,
s
jednou rukou na zemi a rukovou a lankami o najbliie pri zemi (poda defincie rozhodcov),
pokm model nie je vypusten.
-
Pretek kon po preleten stanovenho potu okruhov vetkmi
saiacimi modelmi, najneskr vak, ak uplynul stanoven as do konca
preteku. Tento as je stanoven na dobu 10 mint pre kvalifikan lety
a dobu 15 mint pre finlov pretek.
-
Ke model preletel stanoven poet okruhov, alebo po medzipristt
z akhokovek dvodu neme pokraova v preteku, mus pilot zosta
sedie, alebo upie na vonkajej strane stredovho kruhu. Opusti kruh
me iba po odlietan vetkch astnkov preteku, alebo v prpade, e mu
to povol Circle Marshall.
3.1.8. Defincia oficilneho letu
-
Oficilny let pre
kadho astnka je zaznamenan pokia mu nebol priznan pokus. Pokusy s
priznan poda nasledovnch kritri:
-
Ktormukovek tmu v kvalifikanom preteku, ktor bol preruen
z dvodu prekky alebo kolzie, ktor nezavinil.
-
Vo finle, ktor bolo preruen prekkou alebo kolziou, pred tm,
ne ktorkovek z astnkov dosiahne poet 100 preletench okruhov, bude
finle zastaven. Vetci astnci, okrem tch, ktor boli
diskvalifikovan, maj priznan pokus.
-
Ak pred preletenm 50 okruhov v kvalifikcii ktormkovek z tmov
a v preteku zostane iba jeden z tmov, pretek sa ukon a tmu sa prizn
pokus. Tmu, ktormu bol priznan pokus, je povolen as v alom
preteku.
3.1.9. Napomnanie - vyluovanie
Pri kadom napomenut oznmi vedcemu drustva
dvod napomenutia, take vedci drustva to me oznmi mechanikovi. V
prpade vnych poruen pravidiel, maj rozhodcovia vyli tm z
preteku.
Tm bude
napomnan:
-
Ak pilot preka alebo brni inmu pilotovi v pohybe v letovom
kruhu (napr.: brnenm rukou druhmu pilotovi pri tarte), alebo spsobom
riadenia svojho modelu brni inmu modelu v normlnom lietan, pri tarte,
alebo pristvan.
-
Ak pilot nechod do kruhu a stoj na rovnakom mieste (pivoting),
napomha modelu ahanm tak, e pri choden cva, alebo chod tak, e m
trvalo stredov bod medzi sebou a modelom.
-
Ak spsob letu
pilota nie je slade s bodom 4.G.7. f)
-
Ak pilot fyzicky napomha modelu pokusmi o zvenie jeho rchlosti
(ahanie) poas oficilneho preteku
-
Ak poas tartu, alebo poas medzipristtia nie je
jedna ruka na zemi a
rukov a lank
o najbliie pri zemi tak, ako to zadefinuj rozhodcovia, me by tm
vylen z preteku.
-
Ak vka letu prekrauje stanoven hodnoty.
-
Ak mechanik obsluhuje model mimo vyznaen tartovisko.
-
Ak pilot neuvon priestor pri predlietavan inmu
predlietavajcemu pilotovi po ukonen vlastnho predlietavania
-
Z dvodu inho poruenia pravidiel.
Tm bude
z preteku diskvalifikovan
-
Ak pilot vystpi zo stredovho kruhu predtm, ne mechanik chyt
pristvajci model a/alebo pilotov spsob lietania nezodpoved bodu 3.1.7 f
a 3.1.7 m.
-
Ak mechanik vstpi (oboma nohami) do kruhu, alebo je v kruhu viac
ako 0,5 metra.
-
Ak mechanik doahuje model pomocou akchkovek predmetov.
-
Ak je predlietavanie roben inak ako nadlietavanm pomalieho
modelu.
-
Ak pilot predlietavanho modelu brni akmkovek spsobom
predlietavajcemu modelu.
-
Ak niektor len tmu, jeho model, alebo lank spsobia kolziu.
-
V prpade oddelenia akejkovek asti modelu, alebo ak model
nezodpoved bodu
3.1.4 a - i.
-
Ak let model viac ako dva okruhy so zastavenm motorom.
-
Ak mechanik zachyt model s beiacim motorom, alebo ak sa takto
model dotkne zeme.
-
Ak po prebierke modelu tm pouije diely, ktor skontrolovan pri
registrcii; ak tm zmen charakteristiku, alebo pecifikciu modelu inak,
ne je povolen pravidlami, o me vies k uplatneniu napomenut, alebo
trestu poda Veobecnej asti kdu FAI.
-
Ak sa mechanik nesprva poda bodu 3.1.7 k,
l.
-
Ak tm zska tri nazbieran varovania za priestupky poas preteku.
3.1.10. Kvalifikcia a hodnotenie tmu
-
Kad zastnen tm mus absolvova najmenej jeden kvalifikan
pretek, aby sa kvalifikoval do finle. Sa bude organizovan na dve
kvalifikan kol a ak to ur organiztor, na tri.
-
Tri tmy, ktor v kvalifikcii bud ma zapsan tri najlepie
asy, sa zastnia finle. Ak organiztor rozhodne, tri tmy, ktor
v kvalifikcii bud ma zapsan tri najlepie asy, sa zastnia finle
pre motory s oceovm vbrusom.
-
Ak medzi kvalifikovanmi tmami vznikne zhoda asov z predolch
kvalifikanch letov (po dvoch, alebo troch kvalifikanch kolch),
prebehne medzi tmito tmami alie kvalifikan rozlietavanie, a km
nezostane prslun poet tmov. V takomto prpade, bude uroben alie
losovanie.
-
Tento systm bude pouit iba v prpade, ak sa do finle
kvalifikuj viac, ako tri tmy.
-
Tmy, ktor sa zastnia finlovch letov, bud umiestnen na
zaiatku tabuky, poda asu dosiahnutho vo finlovom kole. Ostatn tmy
bud hodnoten najlepieho dosiahnutho asu v kvalifikcii. Hodnotenie
ktorhokovek tmu, ktor prekroil asov limit preteku, ale nebol
diskvalifikovan, bude roben poda potu dokonench okruhov. Ak vo
finle bude diskvalifikovanch viac ako jeden tm, bud hodnoten poda
potu ukonench okruhov. Diskvalifikovan tm bude zaraden vdy za
ktorkovek tm, ktor pretek ukonil bez diskvalifikcie.
Poznmka:
rozhodnutie rozhodcov mus by porovnan s potadlami okruhov, na
zistenie potu „leglne“ absolvovanch okruhov.
3.1.11. Rozhodcova a asomerai
-
Organiztor mus vymenova zbor najmenej troch rozhodcov.
Rozhodcovia musia ma aspo jednu spolon re, priom s vnimkou
zvltnych okolnost musia by aspo dvoch rznych nrodnost a najmenej
jeden mus by vybrat zo zoznamu medzinrodnch rozhodcov pre kategriu
F2C, ktor s navrhnut nrodnou organizciou leteckch portov na zklade
ich sksenost a schvlen CIAM FAI.
-
Pre kad tm bud uren dvaja asomerai ktor bud vybaven
elektronickmi stopkami s presnosou najmenej 1/100 sekundy a asovm limitom aspo
15 mint.
-
Platn as je vypotanm priemerom dvoch asov nameranch oboma
asomerami a zaokrhlen na najbliiu vyiu desatinu 1/10 sekundy.
Povolen je najv rozdiel 1 sekundy medzi dvomi asomerami. V prpade
vieho rozdielu, m prslun tm monos vberu vypotanho priemeru,
alebo opakovania preteku.
3.1.12. Rozhodovanie zboru rozhodcov UTR (F2F)
-
Rozhodcovia s zodpovedn za sledovanie sprvania kadho tmu
poas preteku. Tmy bud informovan o napomnaniach vizulnou
signalizciou. Najviac po troch napomnaniach bude tm diskvalifikovan
z preteku.
-
Napomnania a odvolania s kadmu tmu potvrden tromi farebnmi
svetlami:
-
Zelen svetlo – prv
napomenutie (prv priestupok)
-
Oranov svetlo – druh
varovanie (opakovanie predolho priestupku, alebo nov priestupok)
-
erven svetlo – vylenie
(opakovanie predolch priestupkov, alebo nov priestupok)
-
trestn as 5 seknd bude udelen tmu, ktor natartuje motor u
poas odpotavania pred signlom tartu.
3.1.13 Protesty
V prpade protestu,
je rozhodnutie zboru rozhodcov zvzn a konen pre vetkch astnkov.
Uplatuje sa procedra zauvan pri pretekoch poda pravidiel FAI. |