Pravidl kategrie SUM
Aj pre kategriu SUM nastal as na zmenu. Op, aby jednak boli kompatibiln s pravidlami eskmi, ale aj preto, e pokrok sa naozaj ned zastavi. Jednak ide o pravu kvli pridaniu defincii pre elektromotory, ale hlavne o to, e jdenak spsob bodovania ale hlavne spsob lietania sa mus prispsobi modelom, ktor s stavan viac pre lietanie akrobatickch prvkov.
Kategria SUM - portov Uptan Polomakety je podstatne zjednoduenou verziou kategrie F4B - uptan makety. Maketa je presn, zmenen kpia lietadla, ktor nieslo loveka. Makety ako tak s stavebne vemi nron, preto je vbornou alternatvou jednak pre zanajcich modelrov v triede uptanch modelov, ale lietaj ju aj sksen modelri.
4.1. KATEGRIA UM - PORTOV
UPTAN POLOMAKETY
4.1.1.
Defincia a charakteristika modelu SUM
portov uptan
polomaketa je zjednoduen zmenenina skutonho lietadla aieho ako
vzduch s pevnm krdlom, ktor skutone lietalo a nieslo loveka.
Na oznaenie skutonho lietadla, poda ktorho je model postaven, je
pouvan termn „predloha“. Hodnotenie sa sklad z hodnotenia
podobnosti modelu s predlohou a z hodnotenia letovch vlastnost modelu.
4.1.2.
Stavebn podmienky
Kontrukcia modelu je
ubovon, model me by postaven s plochm, ako aj priestorovm
trupom, bez straty na hodnoten.
4.1.3.
Maximlny zdvihov objem motora/-ov
iaci |
|
jednomotorov modely |
5 cm3 |
viacmotorov modely - set zdvihovch objemov |
10 cm3 |
juniori a seniori |
|
jednomotorov modely |
20 cm3 |
viacmotorov modely - set zdvihovch objemov |
20 cm3 |
Elektrick motory |
|
max. naptie nezaaenho zdroja |
42 V |
Spaovac dvojdob motor (-y) mus by vybaven ( -)
innm tlmiom od objemu 2,5 cm3. |
|
Maximlna hmotnos modelu |
|
jednomotorov modely |
5 kg |
viacmotorov modely |
7,5 kg |
Rovnak obmedzenie
hmotnosti plat aj pre pohon elektromotorom.
Model mus by vhodne nezmazatene oznaen licenciou.
Do sae je mon prihlsi iba jeden model.
4.1.4. Bezpenostn pravidla
Usporiadate sae mus zretene vyznai stredov kruh pre pilota s
priemerom 3 m.
Pilot modelu je povinn pred odtartovanm modelu upevni si poistn
remienok spjajci zpstie s rukovou.
Pokia model nepristl a nezastavil sa motor, nesmie saiaci opusti
vyhraden stredov kruh a uvoni si bezpenostn remienok rukovte.
Pri poruen tohto pravidla bude saiaci tartrom napomenut a pri
opakovanom poruen diskvalifikovan. Poistn remienok si mus
zabezpei saiaci.
4.1.5. Riadiace lank (struny)
Dka laniek od rukovte po stred modelu mus by via ako 12 m a
menia ako 21 m. Meria sa od rukovte po stred modelu.
- Uptan model mus by poas letu trvale priptan dvomi,
alebo viacermi bezprieahovmi lankami, alebo strunami
- Primrna funkcia – letov drha modelu me by riaden
jedine runm ovldanm mechanickho riadenia (mechanizmu). Ten mus
by ovldan riadiacou rukovou, ktorou manipuluje pilot stojaci na
zemi, vo vntri pilotnho kruhu. Nie je povolen iadne automatick
ovldanie primrnej riadiacej funkcie.
- Sekundrne funkcie – tieto mu zaha ovldani otok
motora/-ov, podvzku, vztlakovch klapiek, a pod. Sekundrne funkcie
me pilot ovlda mechanicky, pomocou laniek, alebo elektrickmi
impulzami s frekvenciou niou ako 30 kHz prechdzajcou lankami
(strunami).
- Nie je povolen iadne ovldanie primrnych, alebo
sekundrnych funkci inak, ne prostrednctvom laniek (strn).
Skka pevnosti riadiaceho mechanizmu, rukovte a laniek, sa vykonva
ahom 100 N (10 kp) najmenej raz v priebehu sae.
4.2. BODOVANIE
Zhodnos modelu s predlohou a letov vlastnosti hodnotia nezvisle na
sebe traja bodovai. Pre hodnotenie modelu a hodnotenie letovej asti
me usporiadate uri dve trojice bodovaov.
Z kadej trojice bodovaov je jeden bodova uren ako hlavn.
Rozhoduje o pridelen nadhodnotenia, zaradenia volitench letovch
prvkov, kontroluje plnos vyplnenia bodovacch listn.
Jednotliv poloky s hodnoten 0 – 10 bodmi a vynsoben
zodpovedajcim koeficientom K. Udeuj sa iba cel body.
Spsob bodovania:
Vborne |
Dobre |
Chybne |
Vynechan prvok |
10 – 8 |
7 – 4 |
3 – 1 |
0 bodov |
4.2.1.
Dokumentcia k hodnoteniu
Pre posdenie podobnosti
modelu s predlohou mus saiaci predloi:
- trojpohadov vkres predlohy v mierke, rozptie na vkrese
nesmie by menie ako 125 mm a vie ako 450 mm, vetky pohady musia
by v rovnakej mierke
- aspo jednu fotografiu alebo tlaen reprodukciu predlohy
- doklad o farebnom preveden a oznaen predlohy, pokia nie
je zrejm z trojpohadovho vkresu alebo fotografie
- Pri predloen nekvalitnch alebo nedostatonch podkladov
pre hodnoten poloku, nie je mon tto poloku hodnoti „vborne“
alebo „vemi dobre“
4.2.2.
Hodnotenie podobnosti modelu s predlohou (statick bodovanie)
Usporiadate zabezpe
bodovaom pred detailnm hodnotenm podobnost hromadn prehliadku
vetkch prihlsench modelov a vhodn priestor pre detailn hodnotenie.
Pri detailnom hodnoten s modely hodnoten zo vzdialenosti najmenej 2
m. Saiaci je prtomn hodnoteniu a manipuluje s modelom poda
pokynov bodovaov.
Nvod k hodnoteniu:
- trup modelu a motorov gondoly mu by
ploch, pri hodnoten podobnosti modelu s predlohou je poadovan
predovetkm dodranie bokorysu trupu, pre hodnotenie poloiek „pohad
zhora a zdola“ a „pohad spredu“ sa berie do vahy predovetkm
podobnos pdorysnho tvaru a vzpetie krdel a chvostovch plch,
ploch trup prpadne motorov gondoly sa nepovauj za zvan chybu.
Bokorys trupu sa hodnot iba z avej strany.
- za nedostatok sa nepovauje
vynievajci motor a jeho prsluenstvo, tlmi, riadenie modelu,
farebn oznaenie kabny alebo cht zaahovacieho podvozku a pod.
- pre udelenie bodovho hodnotenia
jednotlivch poloiek v rozsahu „vborne“ mus by vhodne realizovan
charakteristick kontrukn prvky a detaily viditen na modeli zo
vzdialenosti 2 m.
- v otvorenej alebo presklenej kabne
modelu mus by vhodne umiestnen hlava pilota.
- pri hodnoten poloky „zloitos“ je
nutn posdi celkov zloitos predlohy s ohadom na zloitos
jednotlivch pohadov, podvozku, systmu vystuenia krdel a
chvostovch plch, naznaen detailov, poet krdel, motorov, trupov
at. Hodnotenie „vborne“ alebo „vemi dobre“ me by udelen len
vemi zloitmu modelu.
Na modeli nesmie by medzi hodnotenm podobnosti a letovou asou ni
zmenen s vnimkou vrtule a kueu. Vrtua pre let me ma ubovon
tvar a vekos, rozmery, tvar a farba kueu musia by zachovan.
Oprava modelu v priebehu sae mus by oznmen jury, alebo hlavnmu
rozhodcovi a ti po oprave rozhodn, i me model v sai pokraova.
4.2.3.
Hodnotenie modelu
|
Poloka |
koeficient |
1 |
Bon pohad |
8 |
2 |
Pohad zhora a zdola |
6 |
3 |
Pohad spredu |
4 |
4 |
Vyfarbenie, oznaen, marking |
6 |
5 |
Spracovanie |
6 |
6 |
Zloitos |
6 |
4.2.4.
Celkov hodnotenie podobnosti modelu
Je dan stom bodov od
troch bodovaov po vynsoben prslunmi koeficientmi a nadhodnotenm.
4.2.5.
Pracovn, prpravn a vzletov as
Saiacemu mus by
oznmen zahjen prpravnho asu najmenej 5 min pred vyzvanm na
tart. Meranie vzletovho a pracovnho asu je zahjen v okamiku, ke
saiaci alebo pomocnk zane tartova motor alebo najneskr 2 min po
vstpen do letovho kruhu.
Vzletov as je 3 min (+1 min za kad al motor). Pracovn as je 6
min (+ 1 min za kad al motor), po jeho uplynut sa neudeuj
iadne body.
4.2.6.
Defincia pokusu, poet pokusov, poet letov
Kad saiaci m prvo
na tri platn lety, v kadom lete me vykona dva pokusy.
Pokus me by opakovan na zklade rozhodnutia rozhodcov iba vtedy,
pokia model nevzlietne pre nepredvdan prinu, ktor nemohol
ovplyvni ani saiaci ani usporiadatelia.
Za pokus sa povauje ke model nevzlietne vo vzletovom ase alebo po
vzlete nedokon jeden pln okruh po vypusten pomocnkom.
Druh pokus me by vykonan ihne po skonen prvho pokusu, alebo na
konci letovho kola. V oboch prpadoch m saiaci nrok na nov
vzletov a pracovn as.
Pokia v priebehu letu odpadne akkovek as modelu (s vnimkou obratu
4.4.9. a)), bodovanie sa od tohto okamiku ukon a nehodnot sa ani
obrat, v ktorom k odpadnutiu asti modelu prilo.
4.3.
LETOV PROGRAM
Saiaci mus odlieta
letov program skladajci sa z povinnch a vberovch obratov v urenom
porad. Vberov obraty musia zodpoveda charakteru a letovm
vlastnostiam typu predlohy. Saiaci mus predloi vopred zvolen
letov program a tento konzultova s hlavnm letovm rozhodcom, alej
spsob ohlsenia zaiatku a ukonenie kadho letovho obratu. Kad
letov obrat mus by zahjen najviac po preleten jednho okruhu po
ohlsen. Medzi jednotlivmi obratmi mus model preletie aspo dva
vodorovn kruhy. Neohlsen obraty a obraty mimo poradia sa nehodnotia
(znmka 0).
|
Letov prvok |
koeficient |
1 |
Vzlet |
6 |
2 |
vodorovn let (3 okruhy) |
4 |
3 |
vkov let 30 – 45 (3okruhy) |
5 |
4 |
vberov obrat |
poda obratu |
5 |
vberov obrat |
poda obratu |
6 |
vberov obrat |
poda obratu |
7 |
pristtie |
6 |
8 |
celkov dojem z letu |
6 |
Vberov obraty |
A |
tri okruhy letu vo vlnovke |
7 |
B |
nzky prelet (3 okruhy) |
6 |
C |
svieka |
4 |
D |
premet normlny |
6 |
E |
premet inverzn (obrten) |
7 |
F |
svratov oblk |
6 |
G |
tri okruhy v letu na chrbte |
7 |
H |
osmika (vodorovn, zvisl, nad hlavou) |
8 |
I |
medzipristtie s ovldanm otok motora |
6 |
J |
viacmotorov model |
6 za dvojmotorov |
K |
6 + 1 za kad motor naviac (max. 8) |
|
L |
rolovanie |
4 |
M |
zasunutie a vysunutie klapiek |
4 |
N |
odhodenie bomby, letkov, vlenho lana, padkov,
zsob, prdavnej ndre a pod. |
4 |
O |
zasunutie a vysunutie podvozku |
6 |
P |
Tu nepopsan letov funkcia poda danej predlohy |
hodnota koeficientu bude uren po konzultcii hlavnm
rozhodcom 2 - 6 |
4.3.1. Letov hodnotenie
Je set bodov od troch bodovaov po vynsoben prslunmi
koeficientmi.
4.3.2. Celkov hodnotenie
Set bodov statickho hodnotenia modelu a letovho hodnotenia dvoch
lepch letov, uruje poradie. V prpade rovnosti bodov rozhoduje
vsledok tretieho letu.
4.4. POPIS LETOVCH OBRATOV
4.4.1. Vzlet
Model mus plynulo rolova po zemi najmenej tvrtinu letovho kruhu. Po
hladkom vzlete, pravidelne stpa a do dosiahnutia normlnej letovej
vky (ramien pilota). Dku vzletu a uhol stpania mus zodpoveda
skutonmu lietadlu.
Chyby: model sa po vzletu dotkne zeme,
nestpa plynule, neprejde do vodorovnho letu, vis na vrtuli atd.
4.4.2. Vodorovn let (3 okruhy)
Let sa vo vke ramien pilota. (1,5 – 2 m)
Chyby: vka letu kole, model „vis“ na
stranu.
4.4.3. Vkov let na 45 (3
okruhy)
V priebehu troch po sebe nasledujcich okruhov musia lank zviera voi
zemi uhol najmenej 30. Stred kruhov, ktor model opisuje, je priamo
nad hlavou saiaceho. Najvyie znmky sa udelia, ke lank neklesn
pod 45 a letov hladina je stla. Niie znmky sa udelia za kolsav
let medzi 45 a 30 , teda ke sa letov hladina v priebehu troch
okruhov men. Pokia sa model kedykovek v priebehu troch okruhov
dostane pod rove 30, hodnot sa obrat 0 bodmi.
4.4.4. - 4.4.6. Vberov obraty
4.4.7. Pristtie
Model sa pribliuje plynulo k zemi a pristva podobne ako predloha,
pristva plynulo, bez odskoen, roluje po zemi a do zastavenia.
Havria alebo pristtie na predok trupu s hodnoten 0 bodmi, ale ke
model pristane dobre a prevrti sa a na konci dojazdu, zni sa
hodnotenie, ktor by inak bolo udelen, o 20 %.
4.4.8. Realizmus letu, celkov
dojem
Mus by hodnoten rchlos letu modelu v porovnan voi skutonmu
lietadlu, letov poloha a chovanie modelu ako pri obratoch, tak medzi
obratmi, voba letovho programu s ohadom na typ predlohy.
4.4.9. Vberov obraty:
Letov funkcie mu by akrobatickho charakteru, alebo pohybov
mechanick funkcie, ktor mu by ahko viditen rozhodcami poas
letu.
a) Tri okruhy letu vo vlnovke
Model prelet kad okruh s najmenej dvomi vlnami. V priebehu vn model
stpa a kles pod rovnakm uhlom. Doln letov hladina je vo vke
ramien pilota, v hornej zvieraj lank uhol najviac 75.
Chyby: nedodrovanie letovch hladn,
rzne tvary vn, mal poet vn. Pokia model opakovane nedosahuje v
hornej hladine rove 30, hodnot sa 0 bodmi.
b) Nzky prelet (tri okruhy)
Let sa v vke najviac 1,0 m.
Chyby: vka letu kole, model sa v
priebehu obratu dotkne zeme, model „vis“ na stranu. Pokia sa model v
priebehu obratu dotkne zeme, alebo vylet nad 1 m, hodnot sa obrat 0
bodmi.
c) Svieka
Model prejde takmer zvislm stpanm z normlnej letov hladiny (1,5 –
2 m) do letov hladiny s uhlom laniek 45 – 75 a v tejto letov
hladine vykon najmenej 1 pln okruh.
Chyby: stpanie nie je vrazn, model sa
neudr v hornej letovej hladine
d) Premet normlny
Model zana z normlneho vodorovnho letu alebo z mierneho klesania
poda typu lietadla. V horn asti premetu zvieraj lank uhol najviac
60. Obrat je ukonen v normlnom vodorovnom lete.
Chyby: obrat nie je zahjen a ukonen v predpsanej vke, v hornej
asti je prekroen uhol laniek 60.
e) Premet inverzn (obrten)
Model zana obrat z letov hladiny, ke lanka zvieraj uhol 60, ope
kruh do vky 1,5–2m a stpanm ukon obrat v horn letov hladine
(60), alebo je obrat zahjen z letu na chrbte, model ope kruh
(horn letov hladina 60) a ukon odletom na chrbte
Chyby: Obrat nie je zahjen a ukonen v
horn letov hladine (60), premet nie je kruhov.
f) Svratov oblk
Obrat zana z normlnej letovej hladiny zvislm stpanm, preletom nad
hlavou pilota, klesanm a vybranm do normlnej letovej hladiny. Drha
letu modelu pri tomto obrate mus prechdza nad stredom letovho kruhu.
Chyby: obrat nie je zahjen a ukonen v
predpsanej vke, stpanie alebo klesanie je mlo strm, model
neprelet nad stredom letovho kruhu.
g) Tri okruhy v letu na chrbte
Model mus urobi tri plynul, stabiln kruhy v letu na chrbte v
normlnej letovej hladine (1,5 – 2 m). Spsob prechodu do letu na
chrbte a sp je ubovon a nehodnot sa.
Chyby: vka letu kole, model „vis“ na
stranu.
h) Vodorovn osmika
Obrat zana z normlnej letovej hladiny. Model vykon najprv 3/4,
alebo 1 1/4 normlneho premetu, nasleduje jeden alebo 1 1/2 obrtenho
premetu a vybratie do vodorovnho letu.
Chyby: obrat nie je zahjen a ukonen v
predpsanej vke, vekos premetov nie je rovnak.
i) Zvisl osmika
Obrat zana v letovej hladine 45 inverznm (obrtenm premetom) a
pokrauje normlnym premetom z hladiny 45 do hladiny 90 . Ukonenm
obratu je v hladine 45. Za chybu sa nepovauje obrten
poradie premetov.
Chyby: nedodranie letovch hladn,
ovlne premety.
j) Osmika nad hlavou
Obrat zana z normlnej letov hladiny (1,5 – 2 m) stpanm zvislm
letom nad hlavu pilota, kde vykon normlny a inverzn okruh s klesanm
do letovej hladiny 45 sa stredovm preletom nad hlavou pilota. Obrat
je ukonen zvislm klesanm do normlnej letov hladiny (1,5 – 2 m).
Chyby: Nadvzovanie oblkov osmiky nie
je nad stredom kruhu (hlavou pilota), oblky s rznej vekosti. V
dolnej trase oblkov lank zvieraj men uhol ne 45 .
Pozn.: Do letovho programu je mon
zaradi len jeden typ obratu z poloky h.
k) Medzipristtie s ovldanm otok
motora
Model normlne pristane a op vzlietne, bez toho aby zastavil. Hodnot
sa najm plynulos pristtia a vzletu.
Chyby: stpanie alebo klesanie modelu nie
je plynul, model sa pri rolovan po zemi zastav, odskakuje, roluje
neprimeranou rchlosou, rolovanie je prli krtke alebo dlh.
Poznmka: Pri nedokonen obratu sa
hodnot 0 body. V tomto prpade sa nehodnot ani pristt.
l) Viacmotorov model
Pre hodnotenie tohto prvku musia by vetky motory funkn a musia sa
podiea pomernm spsobom na celkovom ahu. Pre najvyie hodnotenie
musia by motory v chodu od vzletu a do pristtie. Pokia niektor
motor (alebo motory) zastav predasne, hodnotenie sa merne zniuje.
Pokia nie s vetky motory v chodu najmenej po dobu piatich okruhov,
hodnot sa 0 bodmi.
m) Odhodenie bomby, letkov, vlenho
lana, padkov, zsob, prdavnej ndre apod.
Odhodenie mus by preveden v urenej vke a mieste letovho kruhu
spsobom zodpovedajcim predlohe.
n) Zasunutie a vysunutie klapiek
Model v polohe pred rozhodcami vysunie klapky a prelet najmenej jeden
okruh s vysunutmi klapkami a znovu pred rozhodcami klapky zasunie. Pre
pln hodnotenie mus model po vysunut klapiek znatene zni rchlos
a zmeni letov polohu.
o) Rolovanie
Rolovanie me by vykonan pred letom alebo po om, ale saiaci mus
oznmi rozhodcom pred letom, kedy bude rolovanie vykonva. Model
roluje 1/4 okruhu. Model mus pred zahjenm a po ukonenm obratu sta
v kude.
Chyby: Nie je dodran dka
rolovania. Model nie je v kude pred a po ukonen obratu, model roluje
neprimeranou rchlosou alebo nezastavuje, vis na krdlo, model
vchdza do kruhu.
p) Zasunutie a vysunutie podvozku
Podvozok mus by zasunut ihne po vzletu a vysunut krtko pred
pristtm. Rchlos a priebeh zatiahnutia a vytiahnutia mus zodpoveda
predlohe.
q) Letov funkcia danej predlohy
Hlavn letov bodova ur koeficient nronosti poda povahy letovej
funkcie.
Saiaci je povinn dokza, e predloha vykonva tto funkciu. Je
povinn popsa podstatu funkcie bodovaom pred nstupom do letovho
kruhu.