Tieto nedostatky som sa sna�il odstr�ni� mnoh�mi pokusmi s r�znymi koncepciami a kon�truk�n�mi rie�eniami modelov. Jednozna�ne v��azne z tohto sna�enia vy�la koncepcia modelu, ktor� predklad�m.

Model tohto typu mus� by� samozrejme dostato�ne lietav�, no rovnako d�le�it� je i odolnos� proti po�kodeniu pri tvrd��ch stretoch so zemou, ktor�m sa u toho typu lietania zo za�iatku nevyhne nikto.

Tieto protichodn� po�iadavky sp��a samokr�dlo z plnej balzy potiahnutej modern�m po�ahov�m materi�lom Vlies, ktor� dod� kr�dlu dostato�n� pevnos� i pru�nos�.Tieto vlastnosti je ale mo�n� dosiahnu� iba za cenu mal�ho �stupku aerodynamike - kr�dlo m� profil rovnej dosky. Ubezpe�ujem ale v�etk�ch vyzn�va�ov "profilom�nie", �e pri plo�nom za�a�en� tohto modelu (24 g�dm^-2) je tento profil plne dosta�uj�ci na to, aby model zalietal v�etko, �o m��e bud�ci kombat�r alebo akrobat�r potrebova�. Model je bez podvozku, �tartuje z ruky, lieta sa na tr�ve. Je to jedin� schodn� cesta, ako m��e za�iato�n�k zvl�dnu� cel� u�enie s jedn�m modelom. Pri lietan� na asfalte znamen� ka�d� tvrd�ia hav�ria po�kodenie, �i zru�enie ak�hoko�vek modelu. V neposlednej rade je model vhodn� pre za�iato�n�ka i jednoduchos�ou kon�trukcie a t�m i stavby. Pri popise stavby budem predpoklada�, �e z�ujemcom o tento model s� u� zn�me z�kladn� model�rske pr�ce a pracovn� postupy. �pln� za�iato�n�k by mal rozhodne pracova� pod veden�m sk�senej�ieho model�ra.

Pri v�bere balzy db�me v prvom rade na to, aby dosky bol� �plne rovn� - v�etky skr�ten� nekompromisne vyrad�me. Z rovn�ch n�sledne vyberieme tie naj�ah�ie. Mern� hmotnos� by nemala prekro�i� 0,1 g�cm^-3. Smrekov� li�ta na n�be�n� hranu by� tak isto rovn� s priamym priebehom vl�kien.

Kr�dlo zlep�me na rovnej pracovnej doske disperzn�m lepidlom. Trpezlivej�� m��u pou�i� epoxid. Smrekov� li�ta 5x10 v strede kr�dla, sl��iaca na upevnenie vahadla, mus� by� do balzy vlepen� �isto, bez medzier. Komu by to robilo �a�kosti, m��e ju vynecha�, no pred in�tal�ciou riadenia mus� v mieste upev�nenia vahadla balzu spevni� nalepen�m dvoch �tvor�ekov preglejky hr. 1 mm s rozmermi asi 20x20 mm. Po opracovan� kr�dla a v��kovky do p�dorysn�ho tvaru a oblepen� koncov kr�dla a n�be�nej hrany li�tami 5�5 kr�dlo prebr��sime, zaobl�me v�etky hrany po celom obvo�de a nieko�kokr�t nalakujeme red��m nitrolakom s n�sledn�m prebr�sen�m. Motorov� l��ko zlep�me epoxidom z dvoch dielov preglejky hr�bky 5 mm. Spodn� diel presahuje a� po zadn� �as� kr�dla, �o mu dod� potrebn� pevnos� a tuhos� v pozd�nom smere. L��ko prilep�me ku kr�dlu op� epoxidom. (Pozor na polohu - l��ko nie je v osi kr�dla).

Otvor motora samozrejme prisp�sob�me pou�it�mu motoru, ale d�le�it� je motor vyosi� z kruhu a to o 3^o (pozn. Pavol Barbari�).

Nakoniec nalep�me zhora preglejku hr. 1 mm. Na kr�dlo i v��kovku prilakujeme po�ahov� materi�l Vlies. Na kr�dle nepo�ahujeme preglejkov� �ast�. Kone�n� povrchov� �prava spo��va v nalakovan� cel�ho modelu epoxidom, ktor� rozriedime technick�m liehom. Lep�ie s� dve vrstvy riedkym lakom, ne� jedna hustej��m (ka�d� vrstvu laku nech�me d�kladne preschn��). Po vytvrden� n�teru pripevn�me v��kovku ku kr�dlu oto�n�mi z�vesmi z pr��kov tkaniny (lemovka z textilnej galant�rie). Tieto z�vesy s� v�robne jednoduch� a funk�ne bezchybn�. Miesto na kr�dle �i v��kovke, ktor� bude tkaninou prekryt�, natrieme disperzn�m lepidlom (nie a� k miestu ohybu) a tkaninu na lepidlo pritla��me. Tkanina odsaje vodu z lepidla a spoj dr�� takmer okam�ite. Po zaschnut� lepidla e�te p�siky pres�time zrieden�m epoxidom, samozrejme okrem miest ohybu, kde mus� zosta� tkanina vo�ne ohybn�.

Vahadlo sa d� najjednoduch�ie vyrobi� z pertinaxu �i kuprextitu. Na tiahlo pou�ijeme obvykl� bicyklov� �picu, p�ku v��kovky k�pime plastov� s viacer�mi otvormi pre tiahlo. Spojenie tiahla s p�kou je vhodn� urobi� kombat�rskym sp�sobom - pou�ijeme polovicu kovovej �asti z lustrovej svorky (�okol�dka). Tiahlo prech�dza otvorom v svorke a je v nej zafixovan� skrutkou, ktor� prech�dza otvorom v p�ke a tvor� z�rove� oto�n� bod. Otvory v p�ke musia by� na priemer skrutky n�le�i�te zv��en� (vid' n�kres). Na v�vody vahadla z kr�dla je vhodn� pou�i� oce�ov� dr�t o prie�mere 0,8 - 1 mm. Na konci kr�dla predch�dza�j� dr�ty vod�tkom z preglejky hr. 2 mm, vlepen�m do z�rezu v kr�dle.

N�dr� je zhotoven� z obojstranne pl�tovan�ho kuprextitu. Koncep�ne vych�dza z n�dr�� pou��van�ch v r�chlostn�ch up�tan�ch modeloch. Umiestnen�m trubi�iek do vertik�lneho stredu n�dr�e je prisp�soben� i pre lietanie. Hmotnostne je porovnate�n� s plechov�mi n�dr�ami, no pr�ca s kuprextitom je presnej�ia a pr�jemnej�ia. Najprv zosp�jkujeme presne opracovan� boky n�dr�e z vn�tornej strany. Vyvŕtame otvory pre trubi�ky a prisp�jkujeme ich z oboch str�n steny, cez ktor� prech�dzaj�. Spodn� stranu takto zhotoven�ho dielu zabr�sime do roviny, prisp�jkujeme ho na z�klad�u z vonku i z vn�tra. Db�me na d�kladn� presp�jkovanie vn�torn�ch rohov, preto�e po uzatvoren� n�dr�e nie je mo�n� dodato�ne opravi� pr�padn� netesnos�. Horn� stenu presne obr�sime, aby i�la do n�dr�e zasun�� tesne. Nezabudneme na zaoblenie rohov pod�a r�diusu sp�jkova�ky na bo�n�ch sten�ch. Potom stenu zasunieme do n�dr�e tak, aby bola 1 mm pod okrajom bo�n�ch stien a po celom obvode ju prisp�jkujeme. Pri tankovan� mus� by� prav� predn� roh n�dr�e v najvy��om mieste, preto�e n�dr� sa pri tankovan� odvzdu��uje cez trysku karbur�tora. Samozrejme je mo�n� pou�i� ak�ko�vek in� typ n�dr�e vhodnej pre tento druh modelov, mus�me ale pri in�tal�cii pam�ta� na to, �e vertik�lny stred n�dr�e mus� by� v �rovni trysky karbur�tora. Vonkaj�� koniec kr�dla netreba u tohto modelu dova�ova�, ako je to obvykl�, preto�e spr�vnu polohu �a�iska vo�i p�sobisku vztlaku sme dosiahli posunut�m motorov�ho l��ka vo�i osi kr�dla. Po nain�talovan� riadenia, n�dr�e a motora, skontrolujeme polohu �a�iska modelu v pozd�nom smere, pr�padne model dov�ime tak, aby poloha �a�iska s�hlasila s v�kresom.

Vrtu�u pou�ijeme �iernu plastov� KP 180/100, ktor� je dostato�ne pru�n�, tak�e ju pri pristavan� nezlom�me. Pred lietan�m nezabudneme vrtu�u vyv�i�. Sta�� to urobi� postupn�m zrez�van�m konca �a��ieho listu. Riadiace lank� (v n�dzi struny) o priemere 0,3 mm si priprav�me dlh� 13 m. Rukova� by mala ma� rozte� 80 - 100 mm.

�tart z ruky sa m��e za�iato�n�kovi zda� pr�li� �a�k�, no pri dodr�an� nieko�k�ch z�sad sa d� nau�i� ve�mi r�chlo. Pilot mus� dr�a� rukova� v neutr�le a nesmie pod�ahn�� poku�eniu ihne� po �tarte natiahnu�. Mechanik mus� model hodi� tak, aby nedo�lo k povoleniu �ahu v lank�ch. Sna�� sa model akoby vyhodi� mierne von z kruhu. R�chlos� hodu nemus� by� ve�k�. S dobre vyladen�m motorom je model okam�ite pod kontrolou pilota. Hod nesmie by� ani pr�li� strm� � sta�� asi 10 stup�ov� uhol. Pri zalietavan� si nastav�me po�adovan� citlivos� modelu prestavovan�m tiahla na p�ke v��kovky (m�me tam na to viacero otvorov).

�el�m v�etk�m odv�livcom, ktor� odolaj� zvodom m�dneho lietania s RC modelmi a vysk��aj� let up�tan�, aby ich po�iato�n� ne�spechy neodradili. Pr�padn� dotazy a postrehy mo�no zasla� na adresu autora.