Nieo mlo o vrtuliach - Domovská stránka upútaných modelov / Slovak CL Homepage

Nieo mlo o vrtuliach

Meno Ing. Jaroslava Lnniku, je v nrode leteckch modelrov pojmom.
Mnoh z ns opatruj vo svojej kninici ako oko v hlave knihu Leteck modelstv a aerodynamika, ktorej je spoluautorom. T, ktor ju nevlastnia, ho urite poznaj ako autora mnohch lnkov v asopise Model a metodickch prruiek. Nasledujce riadky, ktor budete ta, s venovan tme:


VRTULEVrtua je jednm z vemi dleitch prvkov motorovch modelov lietadiel. Spolone s motorom zabezpeuje dopredn pohyb modelu. Najdleitejmi charakteristickmi dajmi vrtule s najm priemer a stpanie. almi dleitmi initemi s tvar a poet listov, plocha listu, pouit profil at.

U motorovch modelov je najrozrenejm typom vrtule dvojlist. Okrem tohto typu, s pouvan vrtule jednolist a obas aj viaclist.

Poda spsobu uchytenia listov, delme vrtule do dvoch skupn, a to vrtule pevn a vrtule nastaviten. U pevnch vrtul, zaujmaj listy voi osi otania stle rovnak polohu. U vrtul nastavitench, i u na zemi pred tartom, alebo poas letu, s listy uloen otone v nboji, ktor je upevnen na hriadeli motoru.

U modelov kategrie F1B a B1 je znane rozren pouitie sklopnch vrtul, u ktorch s listy vrtule uloen otone, pozd mimobench os, leiacich v rovine kolmej k osi otania. Listy sa po dobehnut motora (vytoen gumovho zvzku) sklopia proti smeru letu, m sa vznamne zni celkov odpor modelu. Niekedy sa sklopn vrtule pouvaj aj v kategrii F1C.

Vyskytuj sa aj pohonn jednotky, ktorch vrtule nie s hnan priamo vstupnm hriadeom motora, ale s s nm spojen reduktorom otok. Otky tchto vrtul s zvyajne niie, ako otky hriadele hnacieho motora. Sleduje sa tm najm zvenie innosti vrtul, pouitch u vysokootkovch motorov.

Aerodynamick sily vznikajce na vrtuli pri jej otan, je mon prirovna k silm vznikajcim pri obtekan krdla. Vznik tu vztlak, ktor z vej asti vytvra  silu nazvan ah, a vznik tie odpor, ktorho prevan as mus by prekonvan krtiacim momentom motora. Tmito silami je vrtua ohban, skrucovan a namhan odstredivou silou. A pri tom je ete vystaven vibrcim, ktor spsobuj navu materilu, z ktorho je zhotoven, a tak zniuj jej ivotnos.

Podobne ako krdlo, m vrtua vo vetkch svojich rezoch, s vnimkou vymedzenej strednej asti, aerodynamick tvary, ktor vytvraj pri danch pomeroch o najv vztlak a najmen odpor. Obvykle ide o tvary mlo odlin od bench profilov pouvanch na krdlach modelov. Neznamen to vak, e vetky profily s vhodn pre vetky vrtule bez ohadu na ich pouvanie v rznych podmienkach. Na obrzku 1, s znzornen tri najpouvanejie druhy profilov vrtule. Je to profil s rovnou spodnou stranou (1a), profil asymetrick s malm prehnutm (1b) a nakoniec profil smern (1c). Profily s klenutou spodnou stranou (1d) s mlo vhodn, s vnimkou sn halovch modelov, pretoe maj pri nich siniteoch vztlaku, pri ktorch vrtule pracuj, v odpor.obr.1

Vztlak spsobovan vrtuou, psob kolmo na smer nabiehajceho prdu vzduchu a jeho vsledkom je sila, ktor zaisuje postupn (dopredn) pohyb modelu. Odpor psob v smere prdu vzduchu nabiehajceho na vrtuu a k prekonaniu jeho zloky, premietnutej do roviny otania vrtule, je potrebn vynaloi urit vkon. Odpor listov vrtule psob na uritom ramene od osi otania a jeho zloka tak vytvra moment, ktor je prekonvan krtiacim momentom motoru. Preto je dleit pozna nielen priebeh vkonu motora v zvislosti na otkach, ale aj priebeh jeho krtiaceho momentu, ak chceme zvoli, alebo dokonca sami navrhn sprvnu vrtuu.

Trochu o vyven....

Pre uptan model (vlastne pre kad motorov model) je vrtua jednou z najchlostivejch ast kompletu "vrtua, motor, v*****". Problm je v tom, e ak je vrtua nevyven, jednak nem t innos, ktor od nej oakvame a v konenom efekte me vibrciami "rozloi" cel model.

Vyvaovanie, nie je a tak problm. Potrebuje na to brsn papier jednak drsnej (zrnitos cca 200) a jednak jemn (zrnitos cca 380). Na hrubie obrusovanie stredne vek pilnk (rka do 25 mm) drsnos porovnaten s brsnym papierom zrnitosti 150 a prpravok na samotne meranie vyvenia. Tu sa jedna o guatinu presnho priemeru, ktor je zhodn s otvorom vo vrtuli (vrtua ide nasun "natesno"). Pokia to bude robi v dielni, doma v kude, je dobr poui opierku, medzi hrany ktorej vrtuu polo (obr. 1) a v podmienkach letiska pre orientciu posta aj, takpovediac, run vyvaovaka, tu sa iba chyt vyvaovan vrtua medzi prsty, za hroty vyvaovacieho ta (obr. 2). Prirodzene, nejde o jedin mon prpravky.

Existuje viac druhov prpravkov, spomeniem aspo magnetick stojanek (obr. 3) a kueov vyvaovaku (obr. 4).

Samotn brsenie mme zaa robi a vtedy, ke zistme, ktor list je a. Poda jeho priblinej hmotnosti (poloha listu pri vyvaovan) sa rozhodneme pre "hrbku" nstroja. Obrusova je treba opatrne a myslie na to, e treba dan list odahi iba natoko, aby bolo mon ho jemne dovi dohladenm jemnm brsnym papierom. A rozhodne nie zo spodnej strany listu, pretoe mme takto zmeni uhol nbehu (stpanie) danho listu. Toto spsob dynamick nevyvenos, ktor sa odstrauje dos ako.

obr.1

obr.2

obr.3

 

obr.4

Súvisiace odkazy

· Viac o O modeloch a veciach súvisiacich
· Ďalšie články od autora: speedpilot


Najčítanejší článok na tému O modeloch a veciach súvisiacich:
Nieo mlo o vrtuliach

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 2

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


Súvisiaca téma

O modeloch a veciach súvisiacich

"Nieo mlo o vrtuliach" | Prihlásiť/Registrovať | 0 komentárov
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.

Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa



Design layout by Stefan Nagtegaal and Steven Wittens.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd